Koncertní láska - 43.díl
*ROMAN*
Keď mi Eliška oznámila že s nami autom nejede, trošku ma zamrazilo v chrbte, ale rozprávať som jej to nechcel, pretože ona má svoju hlavu a za svojím názorom si stojí. A to sa mi na nej páči. Išla s ňou aj Niki a my sme medzitým išli autom.Celú cestu som mal ale zlý pocit. Keď sme prišli do hotela, chcel som si naliať pivo, ale začal mi zvoniť telefón,, Romane ... pomoct .. Elišku chytili nějací kluci a nevím co s ní dělají, ale určitě si nepovídají." Bola to Niki a v telefónu znela celkom vystrašene ,, Čo sa stalo? Čo je s ňou? " vyhrkl jsem zo seba ,,Kde ste ??" ,,No u čajovny. V takové zapadlé uličce ani nevím přesně kde,ale je to blízko u nemocnice.",, Hneď som tam. "Povedal som a položil som telefón,, Čo to bolo?" ,, Niki ... Eli zbalili nejakí chalani. Igor ja mám o ňu strach. Ideš tam so mnou? ",, Tomu ver ....",, My ideme tiež. "Povedal Patrik s Pavlom,, To ani omylom .... teraz ste prišli z nemocnice. Navyše aspoň postrážite Katku." povedal som a s Igorom sme bežali k nemocnici a hľadali tú zatratenou čajovňu.Pribehli sme do ulice. Nejaká čajovňa tam bola. ,, Eliška!! Si tu??? Eliška .....!" volal som do všetkých ulíc. Zrazu som však počul Elišku ako kričí o pomoc,, Romaneee ........ Tu som ... Romane pomoooooc ........" Išiel som po hlase a keď som volal znovu už sa nikto neozýval. Ja ale vedel, že tam Eliška niekde je ... Nakoniec som ju našel.Ležela na zemi, bez trička a bundy. Ležala akoby nežila. Našiel som aj tú partiu chalanov. ,,A Roman....." povedal jeden z nich. Spoznal som v ňom svojho starého kamaráta a spolužiaka Michala. ,, Čo ty tu robíš? A čo si urobil s Eliškou?? No? Hovor! " ,,Ale v klidu...Jen jsme se trošku pobavili. Stejně jako ty jsi se pobavil s mou segrou...." To už sa mi ale začala variť krv v žilách ,, Prosím ťa to bolo dávno ... A navyše ona sa so mnou rozišla nie ja s ňou." Michal okolo mňa prešiel. Ja sa otočil a chytil ho pod krk. ,, Ešte niečo Eliške urobíš, tak zabudnem kto si. Zabudnem že si bol môj najlepší priateľ a zbijem ťa až do krvi je ti to jasné? Je ti to jasné!" ,,Jasný jasný......." povedal Michal a so svojou partiou sa vyparili ako para na hrncom. Bežal som k Eliške, stéle tam ležala ako telo bez duše. ,, Eli ... miláčik prebuď sa ..... nenechávaj ma tu samého ... chrobáčik .... no tak .... Prosím ...." mal som taký strach, že som začal plakať.,, Igor zavolaj záchranku .. Alebo nie .. odnesiem ju tam ... ",, Ako chceš .." povedal Igor. Chytil som ju do náručia, že ju odnesiem, ale v tom sa začala preberať. ,, Romane ......" povedala tiško.,, Už som tu s tebou. Neboj sa. Som tu ... Už sa ti nič nestane. ",, Oni tě znají Romi.Oni vědí kdo jsi ......" znovu odpovedala ,,Já viem, ale už je to všetko v poriadku ...." Ako som ju tak držal v náručí, chytila sa ma a pevne ma objala. Viem ako objíma keď má radosť, keď je naštvaná a toto bolo objatie strachu. ,,Romane, já jsem se tak bála.Já měla strach, že ti Niki nezavolá dost brzo." ,,Už je to v poriadku. Už sa neboj som tu s tebou." Stále som opakoval.......